Ján Keselý

Najväčšia humanitárna kríza posledných mesiacov v médiách často obsahuje zásadné nepresnosti. Všeobecne atraktívnou je téma pomoci utečencom, prezentovanie odsudzujúceho postoja k názorom a vyjadreniam kritickým k postaveniu „utečencov“, ich motívom a cieľom, ktoré ich zaujímajú a ktoré sa snažia dosiahnuť. Kto je vlastne utečenec? Kto má právo na azyl?

Základom pre pochopenie tejto problematiky v celej jej šírke je uvedomenie si, komu priznáva právo status utečenca. Od utečencov je potrebné dôsledne rozlišovať ekonomických migrantov. Ekonomickí migranti sú osoby, ktoré majú záujem pracovať alebo vzdelávať sa v iných krajinách a štátoch, ako sú krajiny ich pôvodu. Takýto ich postup nie je nelegálny ani nie je možné ho považovať za zneužívajúci, ak títo postupujú v súlade s legislatívou štátov, v ktorých chcú pôsobiť.

Právo európskych krajín reguluje postup cudzincov v takýchto prípadoch. Vo väčšine prípadov vyžaduje, aby ekonomickí migranti spĺňali podmienky pre pobyt za účelom výkonu zárobkovej činnosti či štúdia ešte pred vstupom na územie inej krajiny. V prípade, že ekonomický migrant rešpektuje tieto pravidlá a dokáže splniť zákonné podmienky pre výkon zárobkovej činnosti či štúdia v inej krajine, nie je dôvod akýchto cudzincov neakceptovať. Na Slovensku prebieha proces povoľovania pobytu v bežnom správnom konaní, kde cudzinec preukazuje napríklad materiálne zabezpečenie počas pobytu na území SR, účel pobytu v SR (podnikanie, zamestnanecký pomer) a v procese povoľovania sa zohľadňujú spoločenské záujmy Slovenska (voľné pracovné miesta a ich obsaditeľnosť občanmi SR a pod.). To definitívne znamená – ekonomický migrant nie je utečenec, nepriznáva sa mu azyl.

Zjednodušovanie zo strany médií a niektorých verejných osobností je nepravdivé a škodlivé. Právo u ekonomických migrantov ani nenaznačuje nejaký morálny rozmer solidarity, s ktorým by sme mali  rezonovať, ako nám to podkladajú zjednodušujúce informácie z médií. Ekonomickému migrantovi sa neposkytuje (a ani v prípade migrácie Slovákov za prácou v minulosti napríklad do Ameriky sa neposkytovala) pomoc vo forme ubytovania, peňazí, stravovania a podobne. Ekonomický migrant sa považuje za osobu, ktorá vstupuje na územie štátu z vlastného rozhodnutia a nie z krajnej núdze vyvolanej prenasledovaním.

Od tejto kategórie ekonomických migrantov, ktorí rešpektujú legislatívne pravidlá a zákonné podmienky iných krajín a na území iných krajín sa zdržujú legálne, je potrebné rozlišovať utečencov, ktorí sa domáhajú medzinárodnoprávnej ochrany a oprávnene žiadajú o azyl.

Osôb, ktoré spĺňajú status utečenca sa týka medzinárodnoprávna ochrana udelením azylu. V slovenskom práve je táto problematika riešená zákonom  č. 480/2002 Z. z. Azylom je ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v Dohovore o právnom postavení utečencov alebo z dôvodov uvedených v osobitnom predpise. Prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia; zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom; odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu; neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste; trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal napr. trestné činy; v konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

Pre poriadok – zákon okrem azylu pozná ešte doplnkovú ochranu a dočasné útočisko ako netrvalé formy pomoci.

Konanie o udelení azylu sa začína vyhlásením cudzinca, na príslušnom policajnom útvare o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Po podaní vyhlásenia je žiadateľ povinný dostaviť sa do 24 hodín do záchytného tábora. Po podaní vyhlásenia sa vykoná so žiadateľom vstupný pohovor a vypĺňa sa dotazník, pričom žiadateľ je povinný poskytnúť pravdivé údaje a prípadne doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Na čas konania o udelenie azylu sa vystaví MV SR žiadateľovi „Preukaz žiadateľa“, ktorý má charakter dokladu totožnosti len vtedy, ak sa žiadateľ o azyl preukázal svojimi dokladmi totožnosti.

V súlade so spomínaným zákonom č. 480/2002 ministerstvo vnútra udelí azyl na dobu neurčitú, ak žiadateľ

• má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania (z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine)  a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu;
• je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Pri rozhodovaní však ministerstvo žiadosť o azyl zamietne ako neprípustnú (§11 zákona č. 480/2002), ak žiadateľ prichádza z bezpečnej tretej krajiny. (Výnimku predstavujú situácie, ak bezpečná tretia krajina nie je bezpečnou s ohľadom na osobu žiadateľa, ďalej situácia, ak žiadateľa nie je možné do bezpečnej tretej krajiny účinne vrátiť a v situácii, ak je žiadateľom maloletý bez sprievodu a zamietnutie žiadosti o azyl ako neprípustnej nie je v najlepšom záujme maloletého).

Teraz zjednoduším ja, ale len v tom najlepšom záujme a bez škodlivého dopadu. Nakoľko Slovensko nehraničí so štátom, v ktorom by prebiehala vojna, teda so štátom, kde by sa dalo hovoriť o prenasledovaní, nikto z migrantov prichádzajúcich na územie Slovenska nie je „utečenec“ a nespĺňa podmienky na udelenie azylu.

Dôsledky uvedenej právnej úpravy znamenajú, že mechanicky prijaté kvóty sú nezmysel. Migranti, ktorí k nám prichádzajú (ale aj do Maďarska, Grécka, Rumunska, Bulharska, Srbska, Chorvátska, Slovinska, Rakúska či Nemecka) nie sú utečenci ani v právnom ani v morálnom zmysle slova. Sú to ekonomickí migranti. Ekonomickými migrantmi sa stali v momente, keď prvý krát opustili krajinu, do ktorej ušli pred prenasledovaním zo svojej (vojnou sužovanej) krajiny pôvodu.

Pre poriadok ešte uvediem, že napríklad utečenci prichádzajúci z Líbye  cez prieliv do Talianska môžu byť za utečencov považovaní.

Legislatívne postavenie utečencov a ich medzinárodnoprávna ochrana je zneužívaná osobami, ktoré v skutočnosti tieto podmienky nespĺňajú, nie sú utečencami, ich príchod do krajiny je motivovaný len snahou o lepšie životné podmienky, pričom nie sú ochotní alebo schopní naplniť podmienky pre získanie povolení na legálny pobyt v iných krajinách.

Ak sa Vám blog páči, podporte ho na vybrali.sme.sk.